Anjelska.sk aktuálně

Zem, tak ako všetky planéty vesmíru má svoje zákonitosti vývoja, ktorým prechádza, aby načerpala nové informácie, vedomosti a skúsenosti na svojej evolučnej ceste. Tak ako Vy je bunkou vesmíru. Tak ako každá bunka Vášho tela previbrovávajúca  vyššie do jemnohmotnejších sfér.

Zem je tou istou podstatou ako Vy. Spojená a zjednotená. Tým istým princípom a zákonitosťami. Zem nečaká, kedy Vy pochopíte celý proces. Prispôsobuje sa Vám, Vášmu rastu, pomáha Vám, lieči Vás a chráni, ale súčasne beží cestou svojho života. Svojej evolúcie. Jej vedomie ju vedie, rastúc do jemnohmotnejšej sféry. Jej holografickej štruktúry, kde sídli vedomie vyššie. Zem je organizmom, ktorý Vás posúva, dáva na vedomie zmeny, ktoré prebiehajú čistením seba samej. Aby ste si uvedomili, že svet sa mení postupujúc do vyššej sféry. Bližšie k prapodstate. Tako ako človek a každý živý organizmus tvoriaci jej súčasť. Tak ako každá vesmírna planéta a hviezda. Každý bod, nuansa tejto nekonečnej pláne existencie i neexistencie hrubohmotného a jemnohmotného sveta svetla. Svetlo, ktoré prúdi do Vášho srdca je tým istým svetlom, ktoré prijíma Zem. Ste spojení jednou existenciou v hrubej hmote. Zošití jednou niťou trojdimenzionálnej hrúbky tvoriacou vlas času. Navlečení na jeho tretí stupeň, rozväzujúc uzlík svojho vedomia, uvolňujúc z neho bloky a blokády človeka i Zeme, aby sa mohla navliecť ďalšia perlička už priezračnejšej bublinky času.

Je to proces dematerializácie hrubohmotna v ktorom všetko čo fungovalo na princípoch hmoty sa mení. Hmota stráca štruktúru. Prienikom hlbšie do väzieb vlákien, kryštalickej mriežky atómov a molekúl, aby časom a jeho vlnením získala inú, jemnejšiu a priezračnejšiu vrstvu.  Chemickou a kryštalickou zmenou mriežky hmoty a vedomia. Odstránením už nepodstatného, nepoužiteľného a nepotrebného v novom svete. Je to vlákno času. Na jednom konci hrubé, ťažké, hutné  a prechádzajúc k jeho druhému koncu - zpriesvitňujúc sa - postupnosťou rastu vedomia uvedomujúceho si jednu podstatu jedinečnosti lásky. Jej bezpodmienečnosť.

Láska...láske...lásku...o láske.....bez lásky....mnoho slov a jeho tvarov s jedným významom. Mnohými ústami vyslovované. U niektorých spájajúce sa s pocitom v srdci, so skutočnou emóciou na pravdivom základe -  u druhých  slovo, ktoré je síce vyslovené, ale bezcielne blúdiace ľudskými frázami. Len tak si vo vetre plávajúce a strácajúce svoju významovú hodnotu.

To si Ty, človek. Ktorý láskou zastrašuje, zneužíva. Ty, ktorý nevieš, že bez nej je svet prázdny a ponorený do tmy bezcielnosti. To si Ty, ktorý si nedokážeš predstaviť svet v ktorom hrá prím ,sediac na prvom stupni rebríčku hodnôt. Máš majetok, peniaze. Tento svoj cieľ. A to Ti stačí. Ukazuješ všetkým, akú dôležitú súčasť Tvoje hmotno tvorí. Ale skús sa zamyslieť čo Ti zostane, keď toto hmotno stratíš. Nič. Hmotný majetok sa rozplynie, vráti tam odkiaľ prišiel. A Ty zostaneš sám, aj keď vtedy si si myslel, že si bohatý a máš všetko.

A čo ten druhý ? Ten, ktorý hmotne nemal nič, ale vlastnil lásku?  Rozpadne sa jeho bohatstvo ? Odíde s hmotou tohto sveta ? So starou kryštalickou chemickou mriežkou ? Nie. Tvorí vedomie celého vesmíru. Gigantickej duše, v ktorej ako slzičky svetla sú kódované všetky planéty, energie, organizmy svojím vedomím - svojím srdcom. To jediné a súčasne všetko zostáva.

Tvoríte svojím telom malý vesmír a rozpúšťajúc vedomím jeho hmotu stávate sa jemnejšou substanciou organizmu. Jemnejšou vibráciou nového sveta. Sami sa rozhodujúc k tomuto kroku - tak ako planéta Zem. Sami, tak ako ona sa vracajúc späť, oddychujúc na jednotlivých zastávkach dimenzií. Vždy s väčšou a väčšou ľahkosťou vstupujúc do ďalšej, novej. Prijímajúc nové pravidlá tejto zázračnej hry času a jeho priestoru.

Ste tým, kým ste boli. Kedysi dávno. Spomínate si ?  V génoch je zašifrovaná odpoveď Vašej púti univerzom. Odzrkadľuje sa v nich všetko, čo ste na tejto ceste prežili Vy,  druhí. Každý kto je jeho bunkou. Jeho čiastočkou mozaiky vedomia.

Ty, človek. Tvoj brat, sestra, matka, otec. Prapredkovia prapredkov univerzálneho sveta dimenzií a ich evolúcie vedomia. Je to ako hra na harmonike, kedy rozťahujúc a sťahujúc jej vzdušný vejár stláčate tóny melódie času. Vždy na začiatku sa nadýchnuc a na konci vydýchnuc hustotu vzduchu danej stupnice tónov.

OKTAVA.....SINUS.....COSINUS.....TANGENS....COTANGENS.....PÍ.....FÍ....to

všetko lomené časom.  Zlatým rezom Zeme i Vás.

S  láskou Féva

Ilona Pálušová