Anjelská.sk: novinky dne (15.-16.11.2011) ... doplnění

Zastav sa čas...... Posolstvo ľuďom od bytostí svetla

.....aspoň na chvíľu. Na malú chvíľočku času, aby si človek uvedomil kým je. Že tým, ktorý tvorí, mení, chráni, dáva nádej všetkým ďalším. Dúfajúc, že pochopí svoju dôležitosť. V čase, v jeho nekonečnom vírení cez slučky vibrácií ukotvujúce ho na ďalšom, novom časovom mieste - časovom spojení.

Zastav sa čas a uvedom si, prosím, že všetko čo človek tvoril a tvorí je Tvojou a jeho zásluhou. Len Ty mu ukazuješ cestu jeho vedomím. Pretože tak ako všetko uteká, beží, posúva sa ďalej .....i človek sa sám - Tebou poháňaný- posúva. Z nevedomosti sa stáva vedomým, chápajúcim, uvedomujúcim si, že  to ako koná vo svojom živote - určuje čo bude ďalej. S ním a so Zemou na ktorej žije.

Zastav sa čas a daj mu na výber, či má alebo nemá ísť s Tebou. Po špirále točiacej sa múdrosti, za svetielkom evolúcie, za svetlom, ktoré sa rozhorieva. Zastav sa čas aspoň na malú chvíľu a uvedom si skutočnosť, čím všetkým musel človek prejsť, aby Ťa nestratil. Aby sa nepretrhla niť, ktorá ho s Tebou spája. Aby nikdy nikto nemohol konštatovať, že......čas už prestal existovať. V Tebe, vo mne, v nás. Aby každý kto touto cestou kráča mal v ruke trofej zvládnutých životov a mohol si povedať - áno, to všetko som bol ja. 

Vtedy, keď som prišiel na okraj skalistého pobrežia a díval sa na more pri východe slnka......Vtedy, keď som bol malý a učil som sa behať......Vtedy, keď som viedol k oltáru svoju lásku......Vtedy, keď som letel s časom opreteky a mal v oblakoch hlavu a svet bol krásny.......Vtedy, keď sa mi narodilo dieťa.....Vtedy, keď som stál pri hrobe svojho deda, otca.....Vtedy, keď som už nevládal stúpať hore kopcom, dúfajúc, že to ešte zvládnem......Vtedy, keď som vnúčika objímal. Vtedy, vtedy, vtedy.....to všetko som bol ja.

Toľko som prežil, toľko zvládol, aby som mohol povedať - áno, žil som. Tak, ako som žil. A nikto mi nemôže nič vyčítať. Ani ja sebe sám. Pretože som sa učil. Čo je zákon karmy, čo som mal dať a dal, čo ešte potrebujem urobiť a vedieť. Pretože čas nepočkal a viedol ma svojou cestou lásky, splietajúc svoje ďalšie nitky vedomia. Aby som nimi pochopil všetko čo som sa učil. A teraz ? Teraz viem, že Zem ani čas už nepočká.

A tak Ťa prosím, čas.....Teraz, len teraz na malú chvíľu sa zastav. Aby som si na všetko spomenul. Aby som sa opäť videl tak ako vtedy. Keď som sa vo chvíľach životných rozhodnutí rozhodoval kam, kadiaľ mám ísť. Ten okamih, ten časový moment, tú sekundu času, ktorá bola tak dôležitá. Aby som si overil, či som vtedy konal správne. Aby som uveril. 

Si tu, teraz, ja viem. Prišiel si, aby si pozdvihol svoje deti na pláne nového vedomia. Ešte chvíľu zostaň a daj mi vedieť, kedy budeš odchádzať. Lebo ja, človek, potrebujem teraz veľa síl. Aby som ten skok zvládol. Nadýchnuť sa, zaspať, aby som ráno vstal svieži ako ryba v kryštálových vodách. Zastav sa čas.....

Magnetická spina času prepája vedomie cez čakrálnu sieť do vedomia nového, svojím nastavením na centrálnu čakru siete vedomia, aby sa ukotvila v čakre desiatej, ktorá evolučne povznesie vedomie človeka do novej výšky a premení všetko čo doteraz tvorilo súčasť tohto sveta. Preorientuje polarity natáčaním na nultý stupeň vedomia, aby sa ukotvilo vo vedomí piatej dimenzie. Prenosom času cez čakru desiatu.

Je čas si uvedomiť, je čas sa rozhodnúť či ísť doprava, alebo doľava. Hore či dole. Expanziou do nového vedomia, alebo návratom späť. Je čas sa zamyslieť nad tým, aký kapitál vo svojom srdci človek nesie. Akou mimoriadnou bytosťou je v rámci celého vesmíru. Aký nesmierny je jeho potenciál.

Je čas sa zastaviť a urobiť si čas pre seba, pre svoje deti, pre svojich blízkych. Pretože toto je tá chvíľa, ktorá je rozhodujúca. Obklopením sa svojimi milovanými a milujúcimi, ktorí vedia kam kto patrí a čím plní krčah múdrosti. Vedia, kto akým smerom kráča a pôjde vo chvíli vzostupu vedomia. Ešte je čas odovzdať si svoju lásku. Pohladením, slovom, skutkom. Je to zámer. Zámerne odovzdávaná láska, ktorá pomôže povzniesť vedomie do času nového. Cez lásku, cez city, cez emócie. Aby láska velila novému času, ktorý.......nepočká.

Zastav sa čas aspoň na malú chvíľočku svojho staronového času. Svojho časového lomu. Mám, či nemám. Chcem, či nechcem s Tebou ísť. Odpoveď Ti dám. Ale teraz som tu ..a teraz chcem byť sám so sebou, so svojím blízkym. Ja, človek, bytosť univerza. Plná múdrosti a roztáčajúcich sa čakier k novému letu svojho života. Až "písknem" hlavou svojich spomienok, potom poletím. Až "písknem" a poviem "ÁNO", už sa chcem stať človekom novým.

S láskou Féva

Moja poznámka :

Situáciu v ktorej sa teraz nachádzame môžeme prirovnať k pozícii skokana na lyžiach, ktorý stojí na mostíku, pripravený na štart. V predklone, sústredený na odpočítavanie.

A najvyššie vedomie spolu s jeho "tikajúcim" srdcom už povedalo 3...2....

Odkaz je možné v neskrátenej a neupravenej verzii ďalej šíriť nekomerčným spôsobom, len za podmienky uvedenia aktívneho odkazu www.anjelska.sk