Anjelská.sk: novinky dne (27.1.2012)

27.1.2012 - Féva : Uvedomujete si, cítite to, akí sme úžasní? Každý, každučičký zvlášť. To je jedno, či niekto toho robí viac, niekto menej, alebo sa niekomu zdá, že len čaká. Nie je to tak, všetci sme rovnako dôležití a pritom sa držíme za ruky a tvoríme jednu vzdúvajúcu sa gigantickú tsunami. My deti Slovenska, odkiaľ povstáva nová sila, vracia sa ľudská láska. Krištalizuje nová Zem, nová Gaia. A verte, že touto svojou úžasnou energiou svetla zaplavíme celú planétu, celú Zem. My svetielka. Vyzerajúce krehko, zápasiace celý dlhý vek s nepochopením, nevedomosťou. Ale nikto z tej nechápajúcej strany netušil, aká sila v nás drieme a že prejav nehy, jemnosti a bezbrehej lásky, nie je prejavom slabosti. Milujem ...  objímam Vás, deti svetla. 

V sekcii Féva je vložený dnešný odkaz - Načítavanie času jednoty - cieľ láska. V gal0rii Féva sú vložené tri strany kódov s popisom.

Féva 27.1.2012 - Načítavanie času jednoty - cieľ láska. - klik pre video

Féva 27.1.2012 – Načítavanie času jednoty – cieľ láska.

Dotykom dlaní, jej stredových bodov, dotykom pier, dotykom srdca, dotýkajúc sa prstom každého prsta jednotlivo. Jednotne spájajúc dlaňami lásku a túžobne čakajúc, modliac sa slovom láska. Tá túžba poháňa všetky srdcia, aby už každý, kto ešte doteraz váhal, bál sa otvoriť ústa … povedal, to som ja človek, ktorý má rovnaké práva, byť šťastný a mohol letieť a dýchať voľne ako vták, ktorého krídla sú jemne načechrané slobodným letom do oblakov Zeme, Zeme človeka. To jedno máme spoločné, my ľudia, Zem, srdce, jeho vedomie. Perly a v nich krištáľ, jeho krištalický stred, ostatné sa už dotvorí a dotvára, letom času, poukladá život vedľa života svojimi úlohami a skúškami, ktoré každý má, ale ten kvet lásky rozkvitajúci zo srdca ako lotos, ako kvet i strom života, ten rastie a kvitne jedným jednotným tónom, piesňou lásky. Tancujúci ako tisícky, milióny iskier, ako oheň, ktorý plápolá a rozhorieva sa, ako svetelná nirvána točiaca sa v Zemi i okolo nej. Tou silou akú má len láska voňajúca novým, sviežim vánkom, nových pravidiel sveta.

Človek a jeho sen, ľudská panoráma, ktorá tuší a túžobne očakáva svojou neutralitou, v ktorej sa teraz nachádza, nový deň, kedy rozkvitne na strome života nová, bezpodmienečná láska, bez obmedzenia, bez pút, bez útlaku, bez ponižovania. Jej nový krištáľ, jej svetlo, ktoré kedysi stratila a začala byť iná, neľudská, ale teraz už žiari a svieti do ďaleka, aby si človek, ktorý ju vidíš, vnímaš a počúvaš, začal byť opäť tým, kým si dávno bol, aby si prestal byť sám, opustený, bez ochrany, bez šťastia, ako bez života. Aby si sa stal tímom človeka, ľudskou, človečenskou bránou do svojho nového sveta svetla, svetelnou, žiariacou, jeho chrámom srdca. Srdcovou čakrou Zeme, ktorá vpúšťa korienky lásky do každého ľudského srdca a kvitne, rozkvitá, vieš, ja som tu s tebou neustále a čakám a verím a dúfam, že pochopíš čo máš urobiť, že sám to nezvládneš, že sú vás tisíce, milióny, miliardy, ktoré majú v dlani vpísanú lásku, lásku svojho srdca. Že neustále pulzuje a čaká, až sa opäť vráti sem, na Zem človeka, na ľudskú, človečenskú Zem, aby opäť kvitla, rozkvitala svojou jednotou, svojou láskou.

Už z ďaleka počuť burácanie hromov nútiacich ťa pochopiť, že čo bolo včera len tichým zvonením, dnes sa naplno ozýva všade, ako zvon v srdci, svojim dunením, zvukom nového sveta. Opíš kruh okolo Zeme, obkresli seba a svoje srdce a spoj ho spoločným bodom, seba, človeka, tvojej Zeme i neba na ktorom žiari, svieti tvoje Slnko, nové slnko tvojej novej transparentnej oblohy. Má biely okraj a jeho stred sa s tvojim stredom spája, srdca teba, srdca Zeme, jej každej časti, každého kraja, pevniny, oceánu, rieky, potôčiku i prameňa a opäť sa Zemou rozlieva a vytvára svojim vodstvom, tokom základnej tekutiny tvojho tela svoj cievny systém, ktorý preteká telom Zeme ako voda, telom človeka ako krvné riečište, ako žila, ako tepna, jednotne, súzvučne, spolu-tečúcim mohutným prúdom krvi do srdca. A pulzuje, tepe, bubnuje ti v žilách, búši v hlave, ušiach a mení tým mohutným prívalom všetko, čo doteraz bolo, všetko, čo bývalo súčasťou tohto sveta, vkladaným krištáľom nového vedomia.

Si človek, si krištáľ, nie si kusom železnej hmoty, ktorá nevie, nechápe, necíti čo to znamená byť šťastný, spokojný, byť láskavý a s láskou a rečou srdca pristupujúci ku svojim deťom, žene či mužovi, k blízkemu človeku i tomu, ktorý je tam ďaleko v diaľke inej Zeme, či tomu, ktorý ťa o niečo prosí, žiada, či k prírode a Zemi. To všetko je láska a ver že je, že existuje, dôveruj každému jej slovu, či je rannou rosou na tvojej rozkvitnutej lúke, či vločkou snehu, ktorý z oblohy padá, či ženou, či matkou, otcom, mužom, priateľom. To všetko je láska. Tak jej ver, dôveruj jej, vnútornej sile ktorá v tebe rozkvitá, človek. Skús sa zamyslieť sám nad sebou, uvedomiť si kto si. Si jastrab ktorý loví, a na druhého ako kameň padá? Si tiger ženúci sa za korisťou? Si vlk naháňajúci ovce zbiehajúce sa do kúta, aby ich mohol loviť? Si žralok, ktorý bez pohnutia čaká na chvíľu útoku? Nie … si človek, si nirvána všetkej ľudskej múdrosti Zeme, si vrcholcom reťazca, tak hľadaj prosím ťa človek opäť v sebe stratenú lásku. Láskou ženy i muža, láskou dieťaťa. Úprimným pohľadom na seba, na Zem, bez postranných úmyslov, bez hnevu, bez predsudkov, bez nenávisti, bez snahy byť lovcom, bez pocitu byť korisťou. Buď láskou a ver, že to dokážeš, že opäť nájdeš v sebe zabudnutý krištáľ a dovolíš mu aby svietil, žiaril, aby znovu bol svet čistý a rozkvital jednotnou túžbou a láskou.

To si ty človek rodiaceho sa dneška, človek zajtrajška. Už neohýbaj chrbát, ale bež, utekaj s otvorenou náručou, otvorenou bránou a krič, volaj do sveta. Nech sa zo všetkých štátov, miest, dedín, polí, hájov, hôr, morí i oceánov ozýva jednotne : JA SOM ČLOVEK, JA SOM ZEM, JA SOM LÁSKA, LÁSKOU MILOVANÁ. Nech všade počuť smiech, zo všetkých úst, ústami starcov, ústami dieťaťa, pretože oni sú korene vašej múdrosti, oni sú nádejou vašeho nového sveta, oni tvoria základ. A zvieratá, vaša živočíšna ríša? Nech sa neobáva vkročiť na lúky matky Gaii, nech sa neskrýva ustráchaná v kríkoch, nech voľne chodí po chodníkoch a nechá sa pohladkať ľudskosťou lásky. A vlniace sa lány kvetov nech ďalej rozkvitajú a zelenie sa tráva, nech ďalej šumia lesy dychom Zeme, aby Zem bola opäť oáza, pre teba človek, pre pútnika. Zastaň, stoj a počúvaj dych svoj, dych Zeme, zavri oči a vnímaj jej spev, žblunkotom slov potokov, započúvaj sa do hudby života, do jej tónov, v ktorých neustále znie to, po čom túžiš, po čom opäť voláš. Jej čistota, jej pôvab, jej krása, jej láska, človek milovaný.

S láskou Féva

Odkaz, obraz sú autorské (c) Féva,  je možné ich v neskrátenej a neupravenej verzii ďalej šíriť len nekomerčným spôsobom, za podmienky uvedenia aktívneho odkazu www.anjelska.sk