El Morya – Vytváranie Novej Zeme, prvá časť

Mnohí z našich pozemských majstrov sa cítia byť priťahovaní Novou Zemou, pretože sa naozaj vnárate do frekvencie reality, ktorá sa vylučuje so vzorcami s tak nízkou frekvenciou ako má tretia dimenzia. Vyššie vrstvy piatej dimenzie vytvárajú nepretržité, cyklické a nekonečné energetické vzorce, ktoré sa rozrastajú a premieňajú. Na druhej strane nižšie frekvencie tretej a štvrtej dimenzie vytvárajú energetické vzorce, ktoré sú stále viac prerušované, pretože energia putuje na frekvenčnej škále smerom nadol.

K týmto prerušeniam dochádza preto, že ľudská viera v „čas“ vytvára ilúziu „priestoru“ medzi manifestáciami svetla. Čas a priestor sú v skutočnosti Jedným a ako oddelené sa dajú vnímať iba vašim vedomím tretej/štvrtej dimenzie. Vďaka vášmu Multidimenzionálnemu JA dokážete vnímať tieto „prerušenia“ ako portály. Príčinou tohto rozporu je to, že vaše vedomie tretej dimenzie hľadá realitu mimo vášho JA a v 3D Matrixe. Na druhej strane vaše prebudené multidimenzionálne vedomie hľadá realitu vo vašom JA, ktoré je súčasťou Jedného.

Tieto portály sú interdimenzionálne cesty, po ktorých môže vaše rozšírené vedomie cestovať oslobodené od všetkých bariér Matrixu tretej dimenzie. Tieto portály vnímate ako číre vedomie, zatiaľ čo vaše fyzické telo spí, medituje alebo je pohrúžené do upokojujúcej, tvorivej činnosti. Takto môže vaša Duša prežiť životy interdimenzionálnym cestovaním, ktoré budú vašej pozemskej schránke pripadať ako okamihy.

Vtedy, keď si budete vedomí toho, že zažívate interdimenzionálne reality, dosiahnete prah procesu vášho vzostupu. Tento prah vyjadruje vašu oddanosť procesu vzostupu, pretože je potrebné, aby ste pokračovali v procese otvárania týchto vnútorných portálov, zatiaľ čo ste uprostred svojich každodenných životov. Inak povedané musíte sa naučiť (spomenúť si), ako žiť dve alebo viac realít naraz.

Prežívanie viacerých realít sa začína v „hlavnej realite,“ bytím v tretej dimenzii na Zemi. Neskôr budete zmätení z toho, ktorá realita je vašim hlavným životom a v ktorom živote ste na návšteve. Ak neviete, v ktorom živote ste, znamená to, že ste vo vedomí tretej dimenzie. Na druhej strane ak je vaše vedomie multidimenzionálne, odpoveď na túto otázky je vždy: „Vo všetkých z nich.“ Keď si dokážete predstaviť, že ste vo všetkých z interdimenzionálnych realít, ktoré navštevujete, koncept „hlavného života“ začne strácať svoj význam. Vtedy viete, že ste multidimenzionálnym vedomím objavujúcim mnoho realít v Jedinom okamihu.

Navštíviť nižšie svety tretej a štvrtej dimenzie je však mimoriadne zložité. Je to preto, že tieto reality môžu, ale aj nemusia byť príjemné. Navyše v nižších svetoch tretej a štvrtej dimenzie môžete zabudnúť na to, že ste čírym vedomím a ste zachytení v 3D Matrixe. Našťastie vyššie frekvencie multidimenzionálneho svetla a bezpodmienečnej lásky, cez ktoré teraz putuje Zem, vstupujú do vášho tretieho oka a vyššieho srdca. Takže sa každým dňom viac a viac prebúdzate do svojho skutočného Multidimenzionálneho JA.

Ako tieto vyššie energie otvárajú vaše tretie oko, vaše multidimenzionálne vedomie a bezpodmienečná láska výrazne rozširujú vašu schopnosť vnímania a manifestácie. Multidimenzionálne svetlo vám pomáha udržiavať formu vašich myšlienok, ktoré napĺňate bezpodmienečnou láskou, aby ste zachytili molekuly života do štruktúry tejto formy. Nemusíte sa trápiť so svojimi negatívnymi myšlienkami s nižšou frekvenciou, pretože dokážu rezonovať iba s treťou a štvrtou dimenziou. Avšak energie vyšších dimenzií upozornia na myšlienky, emócie a správanie, ktorého sa bude nutné vzdať v záujme premeny vášho uhlíkového tela na Svetelné telo.

Našťastie ale pracujete v tandeme s Gaiou, ktorá tiež premieňa svoje energie na energie piatej a vyššej dimenzie. Preto keď uzemníte svoje vedomie do jej tela – Zeme, vaše vibrácie sa tým zladia s vibráciami vzostupujúcej planéty. Keď sa spojíte s Gaiou, naladíte sa tým na rastúce množstvo multidimenzionálnych myšlienok a emócií všetkých ostatných Vzostupujúcich Majstrov obývajúcich fyzickú formu. Takže sa ako Jedna Bytosť učíte vnímať každodenný život z vyššej perspektívy vášho Multidimenzionálneho JA.

Čím viac umožníte vašej „predstavivosti“ vidieť, čo je za vnímaním vášho fyzického tela, tým viac prebudíte vaše multidimenzionálne schopnosti. Verte v to, čo zažívate a vzdajte sa starej paradigmy strachu a kontroly 3D sveta, ktorý vám tvrdí, že ste blázni, mýlite sa, ste nevedeckí alebo sa rúhate, keď chcete vnímať vyššie reality. Teraz sa presúvate sa do piatej dimenzie a všetci vládcovia, pod ktorými ste žili svoje 3D životy už neexistujú. Ak sa teraz zameriate na skúmanie a trénovanie vašich rozširujúcich sa schopností a tiež zostanete v neustálom kontakte so svojimi sprievodcami a vyjadreniami vášho JA z vyšších dimenzií, proces vášho vzostupu sa stane normálnou súčasťou vášho každodenného života.

Na záver vás chcem požiadať, aby ste počúvali svoj vnútorný hlas viac ako ostatné hlasy a všetko filtrovali cez svoje vyššie srdce. Ak cítite, že niečo nie je v poriadku, nerobte to. Ak cítite, že to je v poriadku, prijmite to a objímte tú energiu. Pamätajte, že môžete hovoriť s každým z nás, ktorí sme vo vyšších realitách frekvencií. Jednoducho nás zavolajte na pomoc a my vám s radosťou pomôžeme a/alebo poradíme. Napokon ste členmi našej rodiny, ktorí sú na návšteve v realite s nižšou frekvenciou. Čakáme na váš návrat s otvorenými srdcami. My pochopiteľne vieme, že ste na ceste sem, pretože v našej realite ste odtiaľto nikdy neodišli.

Žehnáme vám na vašej ceste Domov,

El Morya

Prvý zápis
Môj denník o vytváraní Novej Zeme

Zobudil som sa ráno a mojou prvou myšlienkou bolo: „Vytváram Novú Zem.“ Skôr než som vstal z postele, poobzeral som sa po izbe, aby som videl jej vyjadrenie v piatej dimenzii. Vnímal som skvelú posteľ zo Svetla a za oknom som videl blankytne modré nebo so striebornými zábleskami. Nie je tu žiaden budík, ktorý by ma rušil, takže keď začujem ten starý ruch tretej dimenzie v moje pamäti, usmejem sa a poviem si: „Spomínam si na tie rána.“

Potom vstanem a prejdem do kúpeľne. Keď sa pozriem do zrkadla, vidím tvár môjho Svetelného tela. Keď sa nahnem nad umývadlo vidím, že cez izbu preteká potôčik s krištáľovo čistou vodou, v ktorom sa môžem vykúpať. Potom prejdem do šatníka a vidím v ňom nové typy šiat, ktoré nosím v tomto zázračnom novom svete. Keď idem do miestnosti, ktorá bývala kuchyňou, poviem môjmu replikátoru, čo chcem na raňajky a vyjdem na nádhernú terasu pozorovať krajinu piatej dimenzie a pri tom si vychutnám jedlo.

Keď sa dívam na prekrásnu scenériu, maľujem si jej obraz do svojej mysle, aby som si na ňu vedel spomenúť, keď sa vrátim späť do tretej dimenzie. Áno, ešte sa musím vrátiť. Najskôr som tam fungoval celú dobu. Boli tam veci, ktoré som potreboval dokončiť, ľudia, ktorým som pomáhal v príchode sem a ostatní, ktorým som musel povedať zbohom. Keď som videl, aké ťažké bude prispôsobiť sa tomuto novému životu, prestal som súdiť tých, ktorí sa rozhodli zostať tam.

Po mnohých životoch v oddelenosti a obmedzení boli úplná jednota so všetkým živým a absolútna sloboda ťažko uveriteľnými a ťažko prijateľnými. Našťastie mám už toto obdobie za sebou. Neviem povedať ako dlho mi trvalo, kým som si na toto miesto zvykol, pretože tu nie je žiaden čas. Ale TERAZ je mojim Domovom.

Keď som dojedol, vložil som riad späť do replikátora, aby sa vrátil späť do svojho molekulového stavu. Nemusím si brať vetrovku ani tašku, pretože počasie je tu vždy dokonalé a práca nie je prácou. Ak chcem zažiť nejaké ročné obdobie, môžem navštíviť ktorúkoľvek planétu cez Portál alebo si užiť holografický zážitok. A „práca“ je teraz „zmyslom.“ Stretnem sa so skupinou rovnako zmýšľajúcich ľudí a spolu pracujeme ako JEDEN na vytváraní, stabilizovaní a skúmaní nášho nového sveta.

Dnes mám náladu na premýšľanie, tak sa odveziem aerobusom do mojej kancelárie. Môžem ísť aj teleportom, ale dnes chcem vidieť z tohto nádherného nového života viac. Myšlienkou privolám aerobus, ten príde a ja nastúpim. Je v ňom mnoho priateľských tvárí, ktoré vidím vždy, keď cestujem týmto spôsobom. Máme potešenie zo zdieľania našich zážitkov z adaptovania sa na tento svet. Niektorí z nich často navštevujú Svet Matrixu, čo je náš názov pre ilúziu Zeme tretej dimenzie. Je tam stále veľa ľudí, ktorí ešte nedokážu otvoriť svoje mysle tejto realite. Nezáleží na tom, ako veľmi sa ich snažíme ubezpečovať, proste odmietajú veriť v náš svet.

Nazývajú nás bláznami a mnohí z nich sa nám vyhýbajú alebo sú hrubí, keď sa im prihovoríme. Myslím si, že to je dôvod prečo tam už veľmi často nechodím. Napokon otvoria svoje mysle alebo v tom svete „zomrú“ a narodia sa na tomto svete. Obyvatelia Sveta Matrixu sú na pomedzí. Majú dostatok svetla aby mohli žiť tam, ale ich vedomie nie je na dostatočnej úrovni na to, aby mohli žiť v tejto realite. Stále potrebujú mať niečo „zlé,“ aby mohli mať pocit, že sú „dobrí.“

Trápime sa kvôli nim a sme zvedaví, či ich ešte niekedy uvidíme. Ale vravíme si, že všetci z nás majú svoje Duševné JA v strednej vrstve piatej dimenzie. Preto nikto nebude od nás úplne odlúčený, dokonca ani naši nepriatelia. Kvôli tomu musíme zostať tu pokým odpustíme všetkej temnote, ktorú sme kedy zažili. Potom budeme môcť vidieť Duše, ktoré sú stále čisté, dokonca aj vtedy, keď sa rozhodli vziať rolu „zloducha“ na vzostupujúcej Zemi.

Ach, tu je moja zastávka. Budem pokračovať vo vašom „neskôr“ a mojom TERAZ.

Druhý zápis
Môj život na Novej Zemi

Domov som išiel teleportom, pretože som chcel prísť rýchlo, aby som mohol pokračovať v písaní denníku. Počul som, že dokážeme komunikovať mimo hraníc času, tak som skúsil poslať tieto zápisky do doby tesne pred našim vzostupom. Naši učitelia, ktorí sú radi, keď ich voláme Priatelia, nám pomáhajú plne obnoviť naše spomienky, pripomínajú nám, že môžeme byť nápomocní v procese vzostupu ešte skôr ako sa začne, teda skôr ako sa začne v tom živote. Rozhodol som sa vytvoriť tento denník, aby tí, ktorí sú tesne pred vzostupom, mohli vidieť do akej úžasnej reality majú namierené.

Nie som žiadna špeciálna osoba, ani som nikdy nebol pred mojim vzostupom. Bol som mladým mužom niečo po dvadsiatke a práve som začínal objavovať sám seba. Nešlo konkrétne o duchovno, ale moja myseľ bola celkom otvorená voči tomu hnutiu, o ktorom som niečo málo počul. Nemôžem povedať, že som nejako zvlášť poslúžil ľudstvu, alebo že by som dokonca bol v spojení so svojimi Duchovnými Sprievodcami. Bol som proste obyčajný mladý muž pokúšajúci sa nájsť sám seba.

To, čo som zistil, bolo viac, než som si dokázal vôbec predstaviť. Moje prebudenie prebiehalo postupne a deň za dňom som si začal uvedomovať malé zmeny v mojich myšlienkach a zvykoch. Teraz už samozrejme viem, že myšlienky SÚ zvyky, takže som sa naozaj menil. V tom čase som to ale nevedel. Myslel som si, že sa iba pokúšam prispôsobiť sa svetu, ktorý vyzeral ako keby sa rozpadal. Mal som vysokoškolské vzdelanie, ale mal som z neho len malý osoh, pretože nebolo možné nájsť prácu. Finančný svet bol v absolútnom rozklade a počasie bolo nepredvídateľné.

Prekvapovalo ma, že nemám strach. Nevedel som prečo sa nebojím. V skutočnosti som si myslel, že som trochu šibnutý alebo úbožiak, ktorému je jedno, či bude alebo nebude mať nejaký vplyv na svet. Myslím, že som bol dieťaťom v dospelom tele. Mal som však zopár nezvyčajných snov. Často sa mi snívalo o tom, že prichádzam o ľudí. Títo ľudia boli súčasťou môjho života a potom boli zrazu preč. Ráno som vstával dosť znepokojený. Často som týmto ľuďom písal a oni mi odpovedali prekvapení z toho, že ich kontaktujem tak skoro ráno.

Asi boli prekvapení, lebo v tej dobe som zvyčajne spal. Myslím, že moja práca nemala žiaden význam a pravdupovediac si ani neviem spomenúť, čo to bolo za prácu. Myslím, že to je ďalší dôvod, prečo píšem tento denník. Zabúdam na tú realitu stále viac. Chcem teraz spraviť niečo dôležité. Myslím, že moje poslanie – pomáhanie pri vytváraní tohto nového sveta – je úžasne zmysluplné, ale myslím, že som zanechal ten svet bez toho, aby som preň niečo urobil. Možno iba cítim vinu za to, že som zostúpil.

Naši „Priatelia“ nám vravia, že vina je jedným zo zvykov, ktoré sa ťažšie opúšťajú a ja to môžem potvrdiť. Hovoria tiež, že čas je len ilúziou, takže ak je čokoľvek, čo by sme chceli znova spraviť v tej predošlej realite, môžeme to spraviť. Chcel by som tento krát spraviť niečo pre ten svet, keďže tu som dostal tak veľa. Cítim bezpodmienečnú lásku rastúcu vo mne už len pri prostej myšlienke, aký požehnaný som, že som mohol prísť sem. Priatelia nám vravia, že vzostup je našim právom a nemusíme robiť nič ďalšie než rozhodnúť sa prísť sem. Myslím, že by som rád odovzdal túto informáciu tým, ktorí čítajú môj denník.

Rád by som tiež zdieľal moje zážitky z procesu vzostupu, aby tí, ktorí žijú v čase, keď je vzostup ešte len na začiatku vedeli, že nie je sa čoho báť. Ja som sa bál, ale zároveň som sa aj nebál. Viem, že to môže znieť nezmyselne, ale pred koncom došlo k mnohým paradoxom, alebo to bolo na začiatku? Myslím, že to bolo na konci tej reality a na začiatku tejto. Preto budem tento proces nazývať „Prechod.“ V tom čase som nemal pocit, že by niečo končilo alebo začínalo. Cítil som to ako prechod medzi jedným a druhým spôsobom vnímania reality.

Mne sa to stalo prvý krát, keď bolo „vidieť“ Prechod. Ostatní počuli veci, cítili veci alebo proste Vedeli, že sa stalo niečo inak. Ja som vždy bol fanúšikom sci-fi, takže môj prechod začal tým, že som videl lietajúce taniere. Teraz samozrejme viem, že to nie je presný výraz, pretože oni nelietajú a nie sú to taniere. Prepravujú a vyzerajú skôr ako domy, pretože na nich žijú Bytosti (ľudia nie je celkom presný výraz) niekedy aj stovky rokov.
Nepohybujú sa lietaním. Namiesto toho sa presúvajú za myšlienkou. Sú v nejakej oblasti a potom sa Kapitán alebo Inžinier alebo ktokoľvek, kto je vo Veliteľskom Centre, spojí s Loďou a pomyslí na miesto, kam sa chce dostať. Keď som ich však videl na 3D Zemi, vyzerali akoby lietali, čo predstierajú kvôli pozemšťanom. Obyvatelia Lodí si po pristátí zoberú na seba takú formu, ktorá nebude desiť ich pozorovateľov. Dokážu zistiť to, či osoba bude rozrušená z ich skutočného zjavu a podľa toho na seba berú vhodnú podobu.

Ako fanúšik sci-fi som si myslel, že by bola paráda vidieť ich iné formy, takže mi ich ukázali. Keby som však stál vedľa niekoho, kto nechce vidieť ich skutočnú formu, ukázali by sa v humanoidnom tele. Najskôr som si myslel, že som sa zbláznil, lebo som videl veci, ktoré nevideli ostatní. Možno to bol dôvod, prečo som mohol prísť sem. Nebál som sa. Možno preto, že môj život bol tak zbytočný a chýbal mu zmysel, som bol schopný objať to, čo sa vtedy zdalo byť nemožné. Priatelia nám vravia, že naše Duše dohliadajú na náš prechod a vytvárajú pre nás takú realitu, ktorá nás privedie ku vzostupu.

Verím všetkému, čo nám Priatelia povedia, pretože ich bezpodmienečná láska ma vedie k úplnému prijatiu ich pomoci, ale na 3D Zemi som neveril dokonca ani tomu, že mám Dušu. Bol som bez vierovyznania a ani som nebol nijak zvlášť inteligentný alebo sčítaný. Bol som iba týpek, ktorý sa pokúša prežiť vo veľmi komplikovanom svete. Na druhej strane teraz cítim moje skutočné JA v mojom vnútri a viem, že som v procese plného vyjadrenia tejto verzie vedomia. Keď si dokážem plne spomenúť a stanem sa svojim skutočným JA, budem vedieť, ako sa presuniem za túto realitu a do vyjadrenia života vo vyššej dimenzii.

Myslím, že písanie tohto denníku je dôležitou súčasťou Prechodu, pretože náš Prechod sa neskončil vzostupom. V skutočnosti sa náš Prechod vzostupom začal. V každom prípade si myslím, že som vytvoril túto podobu reality (napokon som pripustil, že vytváram všetko v mojom živote), aby som teraz mohol dať to, čo som nebol schopný dať pred vzostupom do toho sveta. Každému, kto číta tento denník chcem dať informáciu, že VY nemusíte ROBIŤ nič ani BYŤ ničím špeciálnym.

Vy, nech ste kýmkoľvek, túžite vzostúpiť pretože ste si vybrali vzostup. Práve teraz si spomínam na všetky moje životy na Zemi a všetky veci, ktoré som v týchto inkarnáciách robil. Neviem celkom pochopiť, prečo som bol iba „obyčajný chlap“ keď som vzostúpil, ale možno preto, aby som napísal tento denník a povedal, že vo vašom čase, že:
Túžite vzostúpiť jednoducho preto, že STE.

Tretí zápis
Tunel

Dúfam, že som sa nedomlčal nadlho vo vašom čase. Nemám to ako zistiť, pretože tu, ako viete, nie je žiadny čas. Mám silný dojem, že sa príbeh o mojej ceste číta. Neviem vysvetliť ako tu viem o veciach, pretože som ešte iba na prahu „Poznania.“ Priatelia hovoria, že najdôležitejšia vec je dôvera v nás samých. Nie sú tu žiadni nepriatelia, ktorý by proti nám brojili a nemáme žiadnych „šéfov,“ ktorí by nám hovorili, čo máme robiť. ROBÍME to, čím SME. Predtým som nevedel, čo to znamená a stále to neviem vysvetliť, ale Viem to.

Spomínam si na to, že sme na konci nášho starého sveta alebo to bol začiatok tohto nového sveta, všetci upadli do stavu podobného spánku. Zdalo sa akoby sa zastavil čas a postupne všetky naše povinnosti, rutinné činnosti, záväzky a zodpovednosti strácali dôležitosť. Všetci sme mali pocit, ako keby sme boli v polospánku. Motali sme sa dokola a robili nejaké malé veci ako kŕmenie nášho tela a potom sme sa uložili k ďalšiemu spánku. Až keď sme sa stretli v tomto svete uvedomili sme si, že sme všetci robili to isté.

Vyzeralo to, ako keby bola nedeľa, kedy nemáme žiadne povinnosti, ale niečo nás ťahalo hlboko, hlboko do nášho vnútra. Zdalo sa ako keby sme boli na prahu nejakého hlbokého tunela, ale tento tunel bol naplnený teplým svetlom a vítajúcou prítomnosťou. Najskôr sme vstúpili nesmelo, ako mačiatko prichádzajúce k miske s mliekom. Ale potom, ako sme prešli kúsok hlbšie do tunela, prebudili sme sa bez toho, že by sme si boli vedomí toho, že sme spali.

Napokon som sa rozhodol, že nabudúce zostanem prebudený po celý čas, čo budem v tuneli. Tunel však vyzeral ako nekonečný a ja som dokázal zniesť iba určité množstvo svetla, ktoré bolo stále jasnejšie a žiarivejšie, čím hlbšie som v tuneli bol. Predtým som nikdy nemeditoval, takže som nedokázal pochopiť to, že tento vnútorný tunel predstavoval moju cestu do Jadra môjho vedomia. V skutočnosti som ani presne nevedel, čo to je vedomie. V podstate som ani nemal na výber a nutkanie vstúpiť do toho tunela bolo tak intenzívne, že som mu nedokázal odolať.
Priatelia nám povedali, že mnohí ľudia sa nevzdali svojich každodenných činností, nevstúpili do tunela a niektorí z nich ho dokonca ani nevideli. Bolo mnoho takých, ktorí neverili svojmu vlastnému vnímaniu natoľko, aby verili sami sebe. Namiesto toho vnímali tunel ako nejaký druh halucinácie, ktorej musia odolať.

Mnohí zažívali tento vnútorný tunel svetla, ale tí, ktorí sa báli myslieť za hranice svojho dovtedajšieho života, si boli istí, že ide o jedovatý plyn alebo niečo podobné. Rozruch bol okolo možnosti veľkej ujmy. Na druhej strane tí, ktorí vstúpili do tunela neverili tomu, že by im mohol akokoľvek ublížiť, pretože tunel bol taký teplý, bezpečný a milujúci. Keďže tieto láskou naplnené tunely boli v našej vlastnej predstavivosti alebo vedomí, ako som neskôr zistil, mali sme nezvyčajný zážitok skutočnej lásky voči sebe.

Najlepšie na tejto láske bolo to, že bola bezpodmienečná. Nemuseli sme robiť nič špeciálne alebo byť iní alebo lepší, než zvyčajne. Pravdepodobne to bolo prvý krát v našich životoch, čo sme cítili, že sme dokonalí presne takí, akí sme. Nedokážem opísať aké úžasne to pre mňa bolo. Ako som už spomínal, bol som obyčajný chlapík. Neurobil som nič výnimočné, ani som nič výnimočné necítil. A predsa, pokým som bol v tuneli cítil som sa, neviem ako to povedať, myslím, že som cítil, ako keby som bol ŽIVÝ po prvý krát.

Keďže som si musel pomaly navyknúť na tunel, vždy som nakoniec zaspal a prebudil som sa vonku z tunela, ale zakaždým som zostal v tuneli dlhšie a išiel som hlbšie. Ako som vchádzal hlbšie do tohto tunela, moje pocity sa začali meniť. Najskôr boli jemné ako ranný vánok. Keď som však postupoval ďalej, svetlo začalo byť jasnejšie ako na poludnie letného slnečného dňa. A potom sa začali diať zmeny.

Keď som išiel do tunela znova zistil som, že nie som na jeho začiatku, ale som na mieste/v jase, kde som naposledy zaspal. Keď som vstúpil do tejto žiary, pocit lásky bol tak intenzívny, že ho moje telo ledva dokázalo pojať. Ale telo, s ktorým som vstúpil do tunela nebolo to isté telo, ktoré som mal v tejto hĺbke tunela. Viem, že to znie čudne, ale ďalej v mojom denníku s dočítate o oveľa čudnejších veciach.

Skôr než dopíšem tento zápis, dovoľte mi povedať vám, čo sa stalo s mojim telom, keď som bol v tom svetle. Ťažko sa to opisuje, ale bolo to ako keby sa moje telo rozplynulo vo svetle a stalo sa svetlom. Pokým, keď som bol v tuneli, bolo to ako keby som nemal žiadne telo. Potom, keď som sa „zobudil“ v mojom starom svete, moje telo žiarilo a ja som ho cítil úplne inak. Najskôr som dokázal udržať tento jedinečný pocit a žiaru iba niekoľko sekúnd, ktoré sa postupne predĺžili na minúty a potom až na hodinu.

Dlhú dobu som sa fixoval na hodinovú hranicu, po ktorú som si dokázal udržať svetelné telo a bol som z toho frustrovaný. Potom som začal počuť hlasy v tuneli a vidieť ligotajúce sa formy rýchlo sa pohybujúce ku mne. Najprv ma to vystrašilo a ja som sa okamžite ocitol vonku z tunelu. Uvedomil som si, že môj strach mi nedovoľuje zotrvať v tom svetle, tak som sa zameral na odstránenie tohto starého zvyku báť sa všetkého nového.

Keď som sa zbavil tohto strachu, môj proces napredoval exponenciálne. Prvým rozdielom bolo to, že bez strachu som prestával zaspávať. Zistil som, že keď zažijem všetko, čo dokáže moje vedomie pojať, silou vôle sa prinútim opustiť tunel. Zistil som to iba náhodou. Raz, keď som bol zahltený a začínal som cítiť ten starý pocit strachu, inštinktívne som zvolal: „Dosť!“

Okamžite som sa ocitol vonku z tunela a dokázal som si spomenúť na každý detail môjho zážitku, pretože som nezaspal. Naučil som sa prijať to, čomu som nerozumel a počkať, kým budem rozumieť. Vďaka tomuto novému prístupu, ktorý ma oslobodil od strachu a súdenia sa, som zistil, že dokážem prijať stále väčšie množstvo svetla. Navyše neznáme svetelné bytosti, ktoré predtým presvišťali okolo mňa, dokážu cítiť moje rastúce sebavedomie a zostali na okraji mojej vízie až dovtedy, kým som nebol pripravený stretnúť sa s nimi.

V tuneli nie je žiaden čas, takže neviem ako dlho trvalo, kým som nabral odvahu na stretnutie s nimi, ale vonku to bola iba chvíľa. Jedného dňa som si povedal, že keď pôjdem najbližšie do tunela, oslovím tieto bytosti. To bolo prvý krát, čo som sa stretol s Priateľmi. Od tohto prvého stretnutia ma sprevádzali neustále. Hovorím o „nich,“ pretože sú Skupinou Vedomí. V podstate existujú ako číre vedomie, ale môžu si zobrať ľubovoľnú formu, ktorá nám pripadá príjemne, aby sme mohli s nimi lepšie komunikovať.

Cítim, že teraz je ta pravá chvíľa, aby som vám povedal, že môj čas v tuneli sa postupne stal časom, keď som bol PREBUDENÝ, zatiaľ čo môj čas, ktorý som trávil mimo neho bol časom, kedy som spal. Prechádzal som svojim každodenným životom ako keby som bol vo sne. Nejako som vedel, že musím pokračovať v hraní 3D Hry a chodiť do práce, platiť účty, robiť všetky domáce práce a navštevovať priateľov a rodinu. Zistil som však, že väčšinu času trávim s ľuďmi, s ktorými som mohol zdieľať moje zážitky z tunela, pretože aj oni objavili a vstúpili do svojho vnútorného tunela.

Stretávali sme sa dokonca v skupinách a chodili sme do nášho „súkromného“ vnútorného tunela a tam sa stretali s ďalšími, hoci sme si mysleli, že ten tunel je iba náš. Prvý krát sme sa stretli v jednej miestnosti a potom sme zistili, že môžeme byť kdekoľvek. Všetko, čo sme museli urobiť, bolo rozhodnúť sa, že sa chceme stretnúť v tuneli. Potom bez ohľadu na čas alebo miesto, kde sme boli mimo tunela, sme sa našli vo vnútri nášho „vlastného“ vnútorného tunela.

Oddelenosť medzi tunelom, priateľmi a rodinou nebola rovnaká ako vo vonkajšom svete, pretože sme sa všetci cítili ako JEDNA bytosť, keď sme sa stretli vnútri. Toto bolo vtedy, keď som ja/my oslovil Bytosti, ktoré ako sa zdalo žili vo vnútri tunela. Na druhej strane jedna z prvých vecí, ktoré nám povedali bola, že NIE je žiadne vonku a vnútri, pretože NIE je žiaden čas alebo priestor, ktorý by mohol vytvoriť takýto druh „oddelenosti.“

Ten výrok bol pre mňa trochu šokujúci. Aj napriek tomu, že som zažil tú jednotu, myslel som si, že existuje iba vo vnútri tunela a ten tunel nebol reálny, nie? Asi som bol tak unesený z „meditácií,“ ktoré som robil, že ma nikdy nenapadlo, že sa presúvam do úplne inej reality, ktorá je založená na presne opačnom základe.

Posun od myslenia v rámci času a priestoru k mysleniu Tu a Teraz je jedným z hlavných dôvodov nášho presunu na Novú Zem. Táto realita vyzerá veľmi podobne ako náš starý svet. Zdá sa ako by sme mali oddelené telá, ale vidíme svetlo, ktoré medzi nimi prúdi a spája nás so všetkým živým. Tieto telá sa tiež premieňajú zo Svetelného tela na hustejšiu verziu tej formy a späť. Priatelia nám povedali, že táto hustejšia forma, ktorá vyzerá ako naša stará forma, okrem toho, že je úplne zdravá a mladistvá, je iba dočasným stavom dokedy nebudeme pripravení presunúť sa do reality strednej vrstvy piatej dimenzie.

Ja osobne na to nie som celkom pripravený. Okrem toho mám skutočné potešenie z tohto sveta. Teraz mám v pláne, ktorý sa vždy môže zmeniť, zostať na tomto svete, na Novej Zemi a pomôcť ľuďom v Svete Matrixu vidieť to, čo oni prehliadajú. Tiež mám pocit, že musím získať väčšiu múdrosť, vnútornú silu a musím popracovať na bezpodmienečnej láske voči sebe samému. Priatelia nám hovoria, že plnú silu našej bezpodmienečnej lásky, ktorá je Zdrojom celého stvorenia, rozvinieme iba vtedy, keď milujeme sami seba bezpodmienečne. Inak povedané, vysielame iba toľko bezpodmienečnej lásky, koľko jej dokážeme prijať pre seba.

Ó áno, to ma privádza k časti o našom Multidimenzionálnom JA a o nespočte vyjadrení našich JA naprieč celým Multiverzom. Ale najskôr to budem musieť pochopiť, než to budem môcť zdieľať s vami, kýmkoľvek ste. Nateraz končím, ale posielam vám moju bezpodmienečnú lásku.

Štvrtý zápis
Arkturiánsky koridor

V tomto zápise napíšem viac o našej ceste do tunela. Keď sme sa začali v tuneli cítiť príjemne, začali sme počuť, čo hovorili Bytosti okolo nás. Bolo to veľmi zaujímavé, pretože keď sme zdieľali to, čo sme mali počuť zistili sme, že všetci máme veľmi osobnú verziu konkrétnej témy. Preto aj keď sme každý z nás a celá naša skupina rástli každým dňom, mysliac si, že každý z nás počuje rovnakú správu, každý z nás bol oslovený osobne.

Čudovali sme sa, ako je to možné. Odpoveď, ktorú sme dostali všetci rovnakú, bola: „Vaše multidimenzionálne vedomie je plne funkčné vo vnútri nášho Koridoru.“ Všetci naraz sme si pomysleli: „Kto je to my?“ a „Aký koridor?“ vtedy sme sa prvý krát dozvedeli o Arkturiánskom Koridore. Tunel bol v skutočnosti Koridorom, cez ktorý prejdú všetky bytosti, keď sa presúvajú k vyjadreniu svojho života vo vyššej dimenzii. Cez Koridor chodia aj vtedy, keď sa chcú dostať do nižšej dimenzie, ako napríklad bytosti, ktoré sa idú narodiť v tretej dimenzii na Zemi.

Takto sme sa spoznali s prvými členmi Priateľov. Keď sme stretli Arkturiánov, začala sa naša transformácia. V našich „normálnych“ 3D životoch mimo Koridoru sme zápasili s pochybnosťami, či sú naše zážitky skutočné. Preto sme si vymenili mailové adresy a začali medzi sebou komunikovať a navzájom sme si potvrdzovali, že sa to deje a že nie sme blázni. Ani nedokážem povedať, aké dôležité pre nás tieto správy boli. Pre nás bolo veľmi dôležité vedieť, že ostatní zdieľajú naše zážitky a my nie sme sami.

Pojem „sám“ sa stále viac vytrácal z našich myšlienok a emócií. Mali sme fantastickú podpornú skupinu a vždy sme sa mali s kým porozprávať, keď nás prepadli pochybnosti o našom procese. Čím hlbšie v Koridore v rámci meditácie sme boli, tým ťažší bol proces našej premeny. Vravím v rámci meditácie, pretože sme stále mali fyzické telá, fyzické životy, rodiny, priateľov, zamestnanie, povinnosti a všetky aspekty 3D života. Ale boli sme stále viac priťahovaní Koridorom a stále menej sme sa zaujímali o našu 3D realitu.

Dozvedeli sme sa od Arkturiánov a ďalších členov Priateľov, ktorí s nami komunikovali, že vzostupujeme do vyššej dimenzie reality. Mnohí z nás, vrátane mňa, sme mali veľký problém pochopiť ten koncept. Nikdy predtým som nepočul slovo vzostup iba ak tak pri kráčaní hore schodmi alebo niečom podobnom. Aj slovo dimenzia malo iba 3D význam. Keďže som vždy bol fanúšikom sci-fi, páčila sa mi predstava iných svetov a iných foriem života, ale bola to len predstava.

Vtedy sa z fikcie stala realita a všetky fakty o živote, ktorý som si tak vysoko cenil, sa stali prekonané. Posun v mojom myslení vo mne vyvolával silné znepokojenie, až som napokon nazbieral odvahu a v Koridore som sa opýtal Arkturiánov na môj problém. Budem ich citovať, pretože nikdy nezabudnem na to, čo mi vtedy povedali:

„Náš drahý, radi by sme ti povedali, že sa mení celý svet, pretože sa meníš ty a nie naopak. TY si tvorcom svojej reality a kvôli tomu, že si sa rozhodol vrátiť do Koridoru zas a znova, stal si sa verziou svojho veľkého Multidimenzionálneho JA s vyššou frekvenciou. Vďaka rozšírenému vnímaniu tvojho JA si schopný vnímať verziu Zeme z vyššej dimenzie. Táto realitu tu vždy bola. Ty si však ešte nebol naladený tak, aby si bol schopný ju vnímať.“

Toto krátke vyhlásenie tvorí najväčšiu časť všetkých našich lekcií, ktoré sme sa naučili na Novej Zemi. Keďže sme rozšírili frekvenciu nášho JA, sme schopní priamo zažívať reality, ktoré boli pre nás kedysi iba „fikciou.“ Preto vám musím povedať, že nie som na konci môjho vzostupu. Som na jeho začiatku.

A rovnako aj VY!!!

pre stránku vzostup.sk preložila danuša