Výběr z Drunvala Melchizedeka - VI

9.2 Ľudia

  Akokoľvek to znie paradoxne, naše telá predstavujú iba geometrické obrazce, ako z vonku, tak i z vnútra. Predtým ako dôjde k oplodneniu, vajíčko je sférou.  Je najväčšou bunkou ľudského tela, asi 200 krát väčšou ako priemerná bunka . Vajíčko je natoľko veľké, že ho možno vidieť voľným okom. Teda vajíčko je sféra, vo vnútri ktorej sa nachádza ďalšia sféra - ženské jadro. To obsahuje polovicu ľudských chromozómov - dvadsaťdva plusov. Membrána okolo jadra má vonkajšiu a vnútornú vrstvu. Toto sú dve sférické telá.

Oplodnenie vzniká, keď spermie dosiahnu vajíčko. Preto sú potrebné stovky spermatozoidov. Z týchto stoviek spermatozoidov jedenásť, dvanásť, alebo trinásť pracuje spoločne. Vďaka týmto koordinovaným postupom jeden zo spermatozoidu preniká dovnútra vajíčka. Bičík spermatozoidu sa odlamuje, a samotná mužská bunka nadobúda tvar a veľkosť ženského jadra. Potom sa ďalej spájajú a vytvárajú vesica piscis. V týchto zliatych bunkách je obsiahnutá ucelená informácia.

V nasledujúcej etape spermatozoid a vajíčko cez seba navzájom prestupujú a menia sa na rozšírenú jednu bunku - zygotu. Teraz sa v nej nachádza 44+2 chromozómy. Ďalej dochádza k nepriamemu deleniu bunky- mitóze, a sférické telá migrujú v protiľahlých koncoch bunky, vytvára sa severný a južný pól (Obr. 9.31).

Ďalej, zdanlivo odnikadiaľ, sa objavuje trubička. Chromozómy sa delia, polovica z nich prechádza na jednu stranu trubičky, polovica na druhú. Proporcionalita tela dospelého človeka vzniká práve tu. Táto bunka už obsahuje "malého človeka". Zygota sa rozdeľuje na štyri bunky a formuje tetraéder, uzatvorený do sféry (Obr. . 9.32). Pri nasledujúcom delení sa objavuje osem buniek, tvoriace hviezdu -štvorsten, súčasne sa zlučujú do kocky (Obr. . 9.33). V tomto momente vzniká vajce života. Osem buniek dokonale identicky a podstatne presnejšie odráža našu podstatu, ako naše fyzické telo. Týchto osem buniek sa lokalizuje v geometrickom centre nášho tela - v základe chrbtových stavcov, alebo medzi nimi, a v porovnaní s naším telom sú nesmrteľné. Celý energetický okraj a mriežka, obklopujúce naše telá, sa sústreďujú so zreteľom na týchto osem buniek. My, akoby sme sa rozrastali okolo nich všetkými smermi.

Prvých osem buniek pri novom delení dáva ďalších osem buniek, a takto sa formuje kocka, obsiahnutá v kocke. Toto je posledné geometricky súmerné delenie buniek. Keď sa bunky delia zo šestnásť na tridsaťdva, zostávajú dva prebytočné priestory, avšak nasledujúce delenie na šesťdesiatštyri buniek vyzerá ešte viac asymetricky. V zárodku sa vytvára dutina, a opäť prijíma sférický tvar. Jeho severný pól prechádza cez prázdnu dutinu, ohýba sa nadol a stretáva sa s južným pólom. Takto, sa formuje trubka, stáčajúca sa do kanálikovitého anuloidu. Jeden jej koniec prestupuje perami, a druhy análnym otvorom. V tomto okamihu sa začína ďalekosiahla diferenciácia. Inými slovami, teraz sa kladú charakteristiky rôznych aktuálnych podôb - človek, ryby, cicavec alebo obojživelník.

Vo všetkom tomto možno pozorovať charakteristickú dôslednosť, živé organizmy v podobe vajcovej bunky alebo sféry sa menia v tetraéder, potom v hviezdu -štvorsten, ďalej v kocku, potom v inú sféru, a potom v toroid.

9.3 Koeficient fí

   A teraz si urobíme prieskum geometrie priestoru okolo našich tiel. Prvé, o čom vám chcem povedať, je koeficient fí. Je to transcendentálne číslo, teda číslo, nikdy sa neopakujúce . Predstavuje ho približne 1,6180339 avšak tu sa nekončí. Tento faktor má nekonečný zlomok. Koeficient fí je proporcionálnosť. Ak rozdelíme čiaru C na výrez A a B takým spôsobom, že budú verne odrážať danú proporcionálnosť, tak A, prípadne B, budu vyjadrovať koeficient fí. A keď si načrtnete štvorec a rozdelíte ho na dve polovice, zobrazí sa vám diagram, a potom prenesieme diagonálu, uhlopriečku (čiaru D), za pomoci kružidla ju otočíme, a tým obdržíme výrez A, B a C, kde A, prípade B, sa rovná C, prípadne A, je číslo fí (1,6180339). Stavba kostry nášho organizmu je založená na koeficiente fí. Napríklad, kosti článkov prstov sa nachádzajú v pomere fí jedna ku druhej . Prvý phalanx (článok prstu) je v pomere phi k druhému phalanxu, druhý phalanx je v rovnakom vzťahu s tretím. Taktiež to platí pre kosti nôh a chodidla. Všetky zákony su obsiahnuté v proporcionalite, v pomere nášho tela. Pole, obklopujúce naše telá, je podobné všetkým ostatným poliam a ich vzoru, ktorý leží v podstate tvorenia. Vzhliadnite na slávnu kresbu Leonarda da Vinci "Proporcionalita ľudského tela" (Obr. 9.36). Ruky vzpriamené rovno, nohy sú spolu. To vytvára štvorec alebo kocku, do ktorého je vpísane ľudské telo. Jeho stred je v základni chrbtových stavcov, tam, kde je umiestnených osem základných buniek. Tieto bunky tiež vytvárajú malú kocku. Máme teda vo svojom tele malú kocku a veľkú kocku, obklopujúcu telo. Keď človek, zobrazený na kresbe, rozkročí nohy a zdvihne ruky, stred kruhu alebo sféry, sformovaný jeho telom, sa posunie do oblasti pupka. Kruh a štvorec sa dotýkajú pri chodidlách , a odstupujú od seba uprostred pupku a základne chrbtových stavcov rovno v polovici vzdialenosti z temena hlavy na horných bodoch kruhu. Keď posuniete stred kruhu nadol, od pupka k základu chrbtových stavcov, obdržite znázornenie koeficientu fí (Obr. 9.37). Koeficient fí získame v tom prípade, keď obvod štvorca a obvod kruhu sa stanú rovnými (obr . 9.38). Môžete teda vpísat do štvorca ľudské telo tak, aby jeho severný pól prechádzal stredom, a odvodiť z toho koeficient fí. (Obr. 9.35.)

9.4 Špirála

   Vráťme sa však k štvorcu, do ktorého možno vpísať ľudské telo, so zvislou vertikálou, deliacou ho napoly a diagonálou. Použite kružidlo, aby ste naniesli diagonálu a dokončite obdĺžnik, predĺžte dve zostavajuce línie po ich priesečníku. Obdržíte obdĺžnik zlatého rezu (obr . 9.39). Tento obdĺžník má tu zvláštnosť, že keď ho nanesiete cez jeho čiaru, paralélne po krátkej strane tak, aby v ňom vznikol štvorec, tak zostavajúca časť tohto obdĺžnika bude k celému obdĺžniku v pomere 1,618... Toto číslo vyvoláva špirálu, vychádzajúcu z nekonečna a v nekonečne miznúcu (obr . 9.40). Takto vychádza špirála zo zlatého obdĺžnika. Zlatý obdĺžnik má dva póli: mužskú energiu vo forme diagonáli a ženskú energiu, zobrazenú okrúhlou čiarou špirály.

9.5 Fibonacciho špirála

   Matematik stredoveku Leonardo Fibonacci objavil určitý rád, alebo postupnosť, ktorou prebieha rast rastlín. Táto postupnosťje: 1, 1, 2, 3, 5, 8, 13, 21, 34, 55, 89, 144, 233 a tak ďalej. Ako som už povedal, išlo o posudzovanie rastu rastlín. Táto postupnosť sa však neustále v živote opakuje, pretože ju plodí špirála zlatého rezu, nemajúca ani začiatok, ani koniec a stracajúca sa v nekonečne. Život nevie, ako sa správať k nekonečnu a táto postupnosť, ktorá sa stala známou ako postupnosť Fibonacciho, nám dáva odpoveď na večnú otázku. Ak začnete deliť jedno číslo touto postupnosťou na nasledujúce, tak sa rýchlo priblížite k transcendentálnemu číslu 1,6180339.

Napríklad:
1 sa rozdelí na 1 = 1
2 sa rozdelí na 1 = 2

3 sa rozdelí na 2 = 1,5

5 sa rozdelí na 3 = 1,66
8 sa rozdelí na 5 = 1,60
13 sa rozdelí na 8 = 1,625
21 sa rozdelí na 13 = 1,615
34 sa  rozdelí na 21 = 1,619

55 sa rozdelí na 34 = 1,617

89 sa rozdelí na 55 = 1,6181

Z toho možno usúdiť, že predchádzajúce čísla sa stále delia na nasledujúce. Budete sa približovať ku koeficientu fí (1,6180339), avšak aj tak ho nedosiahnete. Čoskoro bude rozdiel tak malý, že si ho dokonca ani nevšimnete . A toto je spôsob, ktorý si zvolil sám život na vyriešenie otázky nekonečnosti. Na (Obr. 9.41) je táto postupnosť zobrazená geometricky. Použite diagonálu 1. štvorca ako mierku dĺžky; rozveďte ju na 90 stupňov; preneste túto dĺžku a opať naneste 90 stupňov. Na (Obr. 9.42) je zobrazená podobnosť medzi logaritmickým obdĺžnikom zlatého rezu a obdĺžnikom Fibonacciho. Obdĺžnik Fibonacciho sa skladá zo šiestich rovnakých štvorcov. Taktiež má určený začiatok, ktory mizne vo večnosti. Vráťme sa ale spät k náčrtu Leonarda da Vinči. Vidíte na ňom línie, pretínajúce postavu na mnohých miestach, na rukách, kolenách, v strede tela, na krku a na prsiach? Keď predĺžime tieto línie, tak získame mriežku osem na osem, alebo šesťdesiatštyri štvorcov (Obr. 9.43). Osem špirál energií, obklopujúcích ľudské telo, má vo svojom základe Fibonacciho rád. Tieto špirály energií vychádzajú z ôsmich kociek a obklopujú štyry hlavné štvorce (Obr. 9.44). Na (Obr. 9.45) je zobrazených šesťdesiatštyri štvorcov so špirálami energií. Špirály vstupujú na štvorec rôznymi spôsobmi.

(Obr . 9.46) zobrazuje jeden z týchto spôsobov. Základnými bodmi je osem štvorcov, obklopujúcích štyri hlavné štvorce. Využitím Fibonačiho rádu môžete vypozorovat pohyb každej z týchto špirál (1, 1, 2, 3, 5, 8, 13  a tak ďalej). Tieto špirály sa volaju "špirály bieleho svetla". Sú mužské, ich základom je elektrické pole. Špirály môžu prechádzať aj inak (ako je to zobrazené na Obr. 9.47). Keď sa formujú takýmto spôsobom, tak musia vstúpit do centrálneho ľavého bodu, do matky alebo ničoty. Nazývajú ich "špirály čierného svetla". Sú ženské a majú magnetickú podstatu. Na túto mriežku môžete naniesť počiatočných osem buniek, alebo vajce života. Aj tento postup bude geometricky správny.