11.10.2011 - Vstúpili sme do 13teho dňa, 9.vlny Mayského kalendára - Záverečná fáza pomenovaná Zber. Každý zožneme to čo sme zasiali. Všetko staré padá aby mohlo uvoľniť miesto Jednote a Láske. Zdielanie a otvorené srdcia sú kľúčom ku hojnosti a šťastiu všetkých. Otvorte sa, doprajte si lásku pre seba a svojich blízkych plnou náručou. Láska vás vedie, láska vás nesie, láska roztápa ľady. Nastal čas... a vy tvoríte svoj svet, tu a teraz srdcom. V sekcii Féva je vložený odkaz - Svetelná mandragora.

Svetelná mandragora - 11.10.2011

.....Poď a privoňaj k láske, človek zajtrajška. Si na hranici sna a skutočnosti Tvojho terajšieho sveta. Vysneného sna dávajúceho nádej a silu vstúpiť do jeho nového usporiadania.  Silu a odvahu kráčať a viesť všetkých, ktorí ešte svetlo nevidia, ale intenzívne cítia jeho existenciu. 

Si tu a čakáš a v duchu sa objímaš so svetelnou vlnou lásky, ktorá Ťa naplní šťastím. Nezaoberaj sa myšlienkami, že i niečo negatívne by mohlo vstúpiť bránou času. Len Ti to môže naháňať strach, vniesť obavu, úzkosť, zobrať odvahu. Jednoducho len si. A stojíš, prežívajúc svoju realitu prítomnosti. Zostávaš kľudný a vyrovnaný, cítiac oporu svetla ako kmeňa stromu. Si jeho súčasťou. Svetelného stromu života, chrániaceho Ťa pred všetkým negatívnym. Obalujúcim Ťa svetlom poznania, svetlom očakávaným a prichádzajúcim cez časovú bránu. A Ty stojíš a žiariš láskou svojho srdca do všetkých strán. Do miest i prístavov, lesov i zasnežených vrcholov majestátnych pohorí. Tam všade teraz si......svojím svetlom. Svojím srdcom. Jeho silou spájaš všetkých, ktorí k Tebe patria. Každého kto má snahu sa zasnúbiť s láskou. 

Nič už nebude tak ako predtým. Keď hmotná tvár sveta polarít sa vyhrážala pravidlami svojho žitia. A nevpustila jediný svetelný lúč. Držiac Ťa pevne v rukách, lámajúc Ti krídla. A Ty si tak veľmi chcel....Toľko si túžil povzniesť sa, vyletieť vyššie a pozrieť sa na svet z inej strany. Na svoju Zem. Priniesť ten lúč zhora a vložiť ho do srdca každého človeka. Aby zažiaril láskou a povedal.......Ja som tiež svetlo a nesiem svoj cit....a lásku....a empatiu. Všade kam prídem, všade kde sa práve nachádzam.

Tak veľmi si to chcel a túžil ukázať svetu. Tú správnu tvár. Ako má žiť a konať. Ako dávať silu svojou múdrosťou. Ako ukazovať cestu zamračeným nebom. Aby každý kto na Zemi žije bol šťastný. Aby nikto už nepoznal žiaľ, biedu a trápenie. To všetko si tak veľmi chcel.....Žiadal a prosil tých druhých, aby pochopili, že svet môže byť aj iný.

A teraz si tu na tomto mieste. Odvážne sa pozerajúc pred seba, sledujúc svojím zrakom posledné okamihy v svete hmotnom, ktorý sa mení prichádzajúcou láskou. Vstupujúcou cez vrcholy pólov Tvojho i zemského srdca. Svetelné iskričky tancujúce nad Zemou a objímajúce Ťa, človek. Trblietavé nitky závojov obalujúcich Tvoje telo presakujúc do jeho stredu a hladkajúc každú jeho časť. Približujúc sa k srdcu viac a viac svetlom. Si v strede tohto svetla. V strede svetelnej prskavky nového veku človeka. Ty i Tvoja Zem.

Už len chvíľa. Už len kúsok zostáva. Už len nepatrný okamih, kým sa ho dotkneš a objíme Ťa celého........a povie. Si môj svetelný človek. Naplnený novou múdrosťou, vševidiaci, vševedúci, dotýkajúci sa univerza svetelným lúčom svojho srdca.

Svety sa delia. Ten jeden - svetelný - už vie čo má robiť i čo ho čaká. Ten druhý - hmotný - je tu preto, aby sa opäť učil chápať a ponorený do svojho sveta hmoty z nej vyberal pravidlá života vedúce ho správnou cestou k jeho zajtrajšku. Opäť ku svetelnej ceste brány. Keď príde čas a bude už vedieť a nebude sa brániť láske.

Mám pre Teba ešte jeden odkaz, človek trojdimenzionálnej Zeme. Nikdy nezabudni kým si. Si človekom. A na svojej Zemi, ktorá má síce svoje pravidlá hrubohmotnej existencie - spájajúce pre i proti - ním naďalej zostávaš. Človekom, ktorý nemá právo ubližovať či zabíjať. Človekom, ktorý bol stvorený nie pre boj a násilie, ale pre mier. Človekom, ktorý má dar myslenia nie preto, aby ničil a šliapal po oáze Zemi, ale aby jej pomáhal rozkvitať. Aby všetky dary, ktoré mu Zem dáva oplácal vďakou a rovnakým prístupom k nej. Aby suma sumárum nebola táto Zem len smetiskom a púšťou. Aby z očí a srdca človeka stojaceho oproti druhému, nesršali blesky zaplavujúce celú planétu. Pretože i jeden človek dokáže veľa. I jeden má schopnosť všetko zmeniť. Je listom jedného stromu, ktorý vládze vánkom lásky a citu rozvlniť celú Zem. Takú schopnosť a dar človek má. Ani sám o tom nevie. Posvätnosťou geometrie darovanej vesmírom. Kde každý oblúk či rovná čiara sa v jednom mieste spája a pridáva ďalšie a ďalšie vlnenie. Kódujúc styčné body tvoriace celok. Sieť vedomia. A Ty si jej súčasťou. Jej spojením s celým Tvojím svetom. Preto túto schopnosť a silu máš. Stačí keď jeden sa zmení a vedomím bude oznamovať zmenu ďalším a ďalším. Stačí len chcieť. Pretože univerzum nie je len o pohladení a pochopení. Zákon príťažlivosti existuje i tam, vo vesmíre. Rovnaké priťahuje rovnaké. Keď budete jednotne stáť bok po boku a držať sa za ruku vedomí si toho čo je skutočne dôležité - nič sa Vám nemôže stať. Nikto nemôže prísť, aby Vás ovládol či rozbil Vašu Zem.

Buďte si, prosím, toho vedomí. Spojení do jednoty sami so sebou, prírodou, Zemou ako Vašou súčasťou, zvládnete čokoľvek čomu Zem čelí. Len chcieť, len chcieť, len chcieť,..........

S láskou Féva

Ilona Pálušová

Odkaz je možné v neskrátenej a neupravenej verzii ďalej šíriť nekomerčným spôsobom, len za podmienky uvedenia aktívneho odkazu www.anjelska.sk